Jednorázovky :) - Profil

Narodila som sa v malom mestečku, ktoré nesie vznešený názov Šaľa a leží niekde na juhozápadnom Slovensku. Bola som jedno z tých poslušných detí, ktoré maminu nezobudili uprostred noci, ani ju neodtrhli od obeda, pretože sa narodili niekedy doobeda. Podotýkam, že nás – vzorných ľudí - je málo. Pomaly, ale isto som som rástla do krásy (určite preto, lebo do škôlky som chodila len posledný polrok), až kým to jeden chlapec neocenil. Ach tie lásky škôlkarske …

Keď som oslávila 6 rôčkov, navštívila som (ako každé dobré dievčatko) 1. triedu. Prvý deň zo mňa sršala inteligencia (iba som si pomýlila ľavú a pravú ruku, ale to je len taký detail), tak ma zaradili do 1. A. bola som veľmi hrdá, že ocenili moje nekonečné IQ a zaradili ma do á-čky v ktorej som vyrastala 4 roky. Pre učiteľky som bola stelesnený anjel ( veď prečo by aj nie, keď som si rožky svedomito pilovala ), takže sa mi prepiekol aj mobil, ktorý som si bez dovolenia zobrala do školy v prírode. Čo už, od narodenia som mala nesmierne pochopenie pre zakázane veci. V nejakom časopise som čítala, že také veci sa dedia … Ale to je už iný príbeh. Začiatkom štvrtého ročníka sa začali veľké prípravy na “gympel”. Tatino mi každý deň donášal kilá a kilá rôznych “doplnkových učebníc”. To bol dokonalý príknad na nepriamu úmernosť, lebo kým tatinovy zo dňa na deň rástla hrdosť, mne čím ďalej, tým viac klesal úložný priestor v izbe. Rodičia mi denne dávali príklady a cvičenia a ja som si veselo opisovala výsledky zo zadu učebnice. Na prijímačkách som sa spoliehala na svoj osobný šarm, čoho výsledkom bolo, že od septembra som bola hrdá “gympláčka” . Páči sa mi tu oveľa viac, ako na “základke”, hoci ma doteraz škre, že ju vymalovali akurát, keď som odyšla.

Mám také neblahé tušenie, že gympel zostal tak, ako ho postavili. Naša krásna stará predpotopná škola, ten kolos, ktorý doslova (a do písmena) dýcha školskými románikmi? Kto by ho len nemal rád? Pár jedincov sa určite nájde a tý sú umiestnený v 4.G, takže sme mali tradičné, každoročné povodne. V 1. G sa nám zároveň upchalo umývadlo a zasekol kohútik, tak sme ducha prítomne chytili flašky a vylievali vodu von oknom, zhodou okolností, rovno na školníka. Určite mu to neuškodí, lebo je naozaj krpatý. Aspoň vyrastie … ani v ďaľších triedach nebola nuda, ale spomeniem už len 2. G. Vtedy nám vystrelil kohútik a voda striekala až po druhé lavice, ale aj žiaci v posledných museli byť na stoličkách, lebo sa nekresťansky rýchlo šírila. Neviem, ako by sme prežili, keby neprišiel školník ( tá voda nepomohla, stále je rovnaký trpaslík) a opravil kohútik. Takto nám prekaziť zábavu … Tak to by bolo v skratke asi to najdôležitejšie. No a ešte som zabudla povedať, že prázdniny skončili (že dobré ráno ) a ja som nastúpila do 4. G. Milá zhoda náhod, je že moje oblúbené číslo je 4, sme 4. G, naša trieda má číslo 44 a budem mať 14 rokov (29. júna ). Pevne verím, že tento rok bude výnimočný.